Rastislav Blaško
Politika Ďakujem za podporu
Medializácia, ktorá prebiehala od 13.10. tlačovým brífingom pri bilboarde vyvrcholila 25.10. na tlačovke.
Nezávislý kandidát č. 1 na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja. Zoznam autorových rubrík: POLITIKA, FOTO, Súkromné, Pezinok, Nezaradené
Medializácia, ktorá prebiehala od 13.10. tlačovým brífingom pri bilboarde vyvrcholila 25.10. na tlačovke.
VYHLÁSENIE K ODMIETNUTIU PRIJATIA PODPORY ZO STRANY MILANA FTÁČNIKA Novovzniknutú situácia, ktorú vyvolal denník SME publikovaním klamlivých a zavádzajúcich informácií.
Známy to slovenský zabávač, postavou podobný ružovému narcisu, (pozor, nie ružovému Panterovi) Martin Jakubec sa rozhodol, že vstupuje do politiky. Ohlas médií je obrovský, v duchu, konečne bude zábava, konečne sa nasmejeme.
Každý pozná mesto Pezinok ako mesto vína a vinohradníkov. Lenže mesto Pezinok sa za dvanásť rokov vlády primátora Olivera Solgu zmenilo aj na mesto developerov, bujnejúcej výstavby bez dostatočnej spoločenskej infraštruktúry a mesto odpadov. Pre vysvetlenie - v Pezinku prebieha rastúca výstavba. A prečo mesto odpadov? Lebo mesto povolilo niektorým firmám, aby na území komerčne spracovávali viac ako sto tisíc ton odpadov ročne, čím prispievajú k ničeniu ciest vozením odpadov nielen zo širokého okolia, ale aj z Rakúska.
Týždeň po komunálnych voľbách prepukol v Pezinku prvý škandál. Ide o výberové konanie na pozíciu riaditeľa Strednej odbornej školy na Komenského ulici v Pezinku. Vo výberovej komisii pritom ako hlavní hráči participujú na celom dianí staronový primátor Pezinka Oliver Solga (SDKÚ-DS – OKS – SaS – NOVA) a staronoví mestskí poslanci René Bílik (za OKS v koalícii SDKÚ-DS – OKS – SaS – NOVA), Pavel Alexy (SDKÚ-DS – OKS – SaS – NOVA) z iniciatívy Spoločne pre Pezinok. Ich spoluhráčom ako opätovne zvolená riaditeľka strednej školy ako aj po tretí raz zvolená mestská poslankyňa je Elena Jurčíková (SDKÚ-DS – OKS – SaS – NOVA). Do taktu im ladí aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) i predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo.
Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Tento raz sa pripravujú na Matoviča. Človek, ktorý už sedemnásť rokov rozosieva zlo, získal značné ekonomické výhody zo systému, v ktorom funguje. To zlo seje pod rúškom vety: „hľadajme spolu pravdu“. Keď pred sedemnástimi rokmi začal podnikať s prvými schránkovanými novinami v Trnave, už sa mu rodili v hlave rôzne plány. Zhruba pred desiatimi rokmi mal po sedemročnom pôsobení sieť schránkovaných novín. Každý povie, zarobil si. Ale za akú cenu? Poznám prípady, že po celom Slovensku viedol voči malým lokálnym konkurenčným novinám zničujúci boj.
Nerád píšem analýzy v informačnom ošiali. Najlepší je stredný trend, počkať dva-tri dni. Po piatich dňoch už téma nikoho nezaujíma. Tento víkend naznačil veľa, naznačil, že konšpiračné teórie krôčik za krôčikom sa napĺňajú. To, že predseda Európskej komisie zarába cez 300 tisíc eur, predseda pochádzajúci z chudobného post-salazarovského Portugalska je dlhodobo známe. Známe je aj to, že volebný líder tzv. "sociálnej demokracie", v skutočnosti neoliberálneho smeru oligarchov je najlepšie zarábajúcim volebným lídrom spomedzi 29 kandidujúcich strán na Slovensku. Nič by na tom nebolo čudné, keby sa tá smerujúca strana orientovala na nadpriemerne zarábajúcu voličskú skupinu. Tomuto sa hovorí diamantový paradox. Na jednej strane kandidáti, kde prvý má dvadsať tisíc eur a ďalší piati po osem tisíc eur. Na druhej strane voličská skupina státisícov dôchodcov s dôchodkami v rozpätí 250 - 400 eur.
Účasť ministra vnútra na stretnutí s prezidentom a viceprezidentom USA, na ktorom sprevádzal premiéra a ministra zahraničných vecí, znamená okrem iných vecí jednu dlho šepkanú skutočnosť. Minister vnútra má po prípadnom zvolení premiéra za prezidenta zasadnúť na uvoľnenú stoličku. Ohlásenie premiéra na decembrovom sneme svojej strany o tom, že bude kandidovať na prezidenta, rozpohybuje rôzne časti politického spektra.
Počuť na tlačovej besede od Mariána Kotlebu reči o tom, že na „Slovensku môže byť lepšie“, mi zdvihli žalúdok. Človek, ktorý sa rozváža na pomaľovanom Hummeri sa chce hrať na slovenského Babiša. Kotleba síce vykupuje pozemky v okolí Krásnej Hôrky a pomáha akože sužovaným jednotlivcom v boji proti asociálom, ale len ak z toho mediálne profituje. Kotleba ma dlho nechával chladným, bral som ho ako jedného z plejády Matovič, Viskupič, Hlina, Kotleba. Človek by s ním aj chcel čiastkovo sympatizovať, ale v momente, ako som od neho začul, že na „Slovensku môže byť lepšie“, sa mi zježila srsť a akosi sa mi zdul žalúdok. Ach, bože, pomyslel som. Takto chce Marián oblbnúť vo svojom ťažení zotročený slovenský národ, sužovaný biedou a utrpeniami.
Pavol Frešo bude realizovať volebný program Daniela Krajcera, Oskara Dobrovodského a Jaroslava Pašku. Nechcel by realizovať aj ten Kotlebov? Po prvom kole volieb sa úradujúci predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo na tlačovom brífingu vyjadril, že chce v prípade zvolenia v druhom kole realizovať aj volebný program Daniela Krajcera, Oskara Dobrovodského a Jaroslava Pašku. Hm. Pripadá mi to ako komédia á la Louis de Funés. Pavol Frešo ako favorit druhého kolateda už zastupuje pravicové spektrum, Lipšicovou rečou tzv. „starú pravicu“.
Včera večer som vo večernom priamom vysielaní diskusnej relácie na TA3 pripomenul slovenskú historickú osobnosť, akou je Alexander Dubček. Ako pamiatku na 21. výročie jeho úmrtia. Alexander Dubček zomrel 7. novembra 1992. V tom čase som bol členom Sociálnodemokratickej strany Slovenska, ktorej bol Alexander Dubček predsedom. Do SDSS som vstúpil v marci 1992, po dlhšom sledovaní sociálnodemokratických myšlienok, som práve na nepriamy podnet Alexandra Dubčeka vstúpil ako študent žurnalistiky. Alexander Dubček bol nádejou Slovenska pre ponovembrový vývoj 1989. Lenže sami sme si to premrhali, dnes Slovensko sa topí v problémoch. Keby sa nestala havária 1. septembra 1992 pri Humpolci, Dubček by sa istotne stal prvým novodobým prezidentom a rázne by ovplyvnil život na Slovensku. Prekážal mnohým, najmä ziskuchtivým novozbohatlíkom.
Už len desiatky hodín nás delia od magického dátumu horúcej politickej jesene. 9. november ako deň volieb poslancov a predsedov samosprávnych krajov. Aj ako deň ohlasovaného protestu a obsadenia Národnej rady SR popoludní. Slovensko bude hore nohami, Bratislava ešte viac. Ešte aj policajné zložky budú v pohotovosti. Mnohí budú voliť rukami, iní nohami. Tí čo budú voliť nohami, nechajú za seba rozhodnúť tých, čo budú voliť rukami. A najmä krúžkovať kandidátov. Bratislavský samosprávny kraj isté skupiny označujú ako baštu pravice. Lenže dnes sa už na našom malom Slovensku rozdiely medzi pravicou a ľavicou stierajú, ako keď na jeden chlieb natriete dokopy džem, aj horčicu.
V predvolebnom čase na želanie vlády podsúvajú médiá otázku, či zmeniť počet krajov alebo ich zachovať. Odpoveď na túto aktivitu môže byť iba podmienečná. Áno, ale v prípade, ak sa zmení ich charakter a rovnako zmení sa aj na rovnaký počet volebných obvodov pre voľby do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu. Zároveň by však nové krajské parlamenty mali mať zákonodarnú iniciatívu vo vzťahu k slovenskému parlamentu. Bez týchto paralelných zmien nemá zmysel súčasnú podobu počtu krajov a kompetencií meniť. Tak tu je v stručnej podobe. O tejto podobe som hovoril v piatok 11.10.2013 na brífingu pred Prezidenským palácom v Bratilslave za účasti nezávislej občianskej kandidátky na prezidentku Slovenskej repbubliky Ľubice Blaškovej.
Mobilizácia občanov ako reakcia na vyhrotenú vnútropolitickú situáciu sa stáva paralelou k udalostiam spred 75 rokov. Naši predkovia, z ktorých ešte niektorí doteraz žijú, si pamätajú na mobilizáciu z 23. septembra 1938. Československá vláda tak reagovala na stupňujúcu sa agresiu nacistického hitlerovského Nemecka. Po tom, čo o 22:00 hodine bola vyhlásená mobilizácia, celé národy Československa od Ašu po Užhorod sa dali do pohybu. Počas nasledujúcich 24 hodín sa vo vojenských útvaroch prezentovali tri štvrtiny povolaných záložníkov v počte 1 250 000 mužov z takmer 14 miliónového štátu.
Ak ide niekto sám po ulici, tmavej nočnej ulici, tak je ticho a snaží sa čo najrýchlejšie pešibusom do cieľa. Nevie, kto na neho môže vybehnúť z akej diery. Otázka je, načo kráčate takouto ulicou? Odpoveď je iná cesta nevedie. Protiotázka je, ak nevedie, tak choďte vtedy, keď je svetlo. Lenže keď je svetlo, vtedy sa tadiaľ ísť nedá. Tak je to s každým, kto napíše nejaký blog na Sme. Každý, kto napíše blog na Sme sa púšťa touto tmavou nočnou ulicou. Vždy z nejakej diery na neho vyskočí anonymný diskutér. Anonymní diskutéri sú plní negativizmu. V zásade sa takíto anonymní diskutéri stávajú obyčajnými snajpermi, nevenujú sa obsahu blogu, neanalyzujú obsah z rôznych uhlov, ale vždy len zaútočia na osobu človeka, znehodnocujú.
Ochranné známky zohrávajú v obchode a podnikaní extrémne dôležitú úlohu. Stretávam sa s podnikateľmi, ktorí neinvestujú do registrácie ochrannej známky. Jedni argumentujú, že nepotrebujú ochrannú známku na názov firmy, lebo je pre nich podstatné, že majú svojich obchodných partnerov, ktorí ich poznajú ako osoby. Iní argumentujú, že registrácia ochrannej známky im nič neprinesie. Toto sú základné prístupy, ktoré v konečnom dôsledku blokujú expanziu podnikania. Po celom svete sú však úplne opačné prístupy, kde si uvedomujú, že ochranná známka je základná hodnota, ktorá má cenu nehmotného majetku, imidžu, ekonomického profitu a právnej ochrany.
Oficiálna volebná kampaň sa ešte nezačala, ale Bratislavu a priľahlé okresy už atakujú bilboardy kandidátov na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja. V čom sa líši táto vlna bilboardových kampaní od tej, ktorá sa privalí 17 dní pred voľbami? Zatiaľ sa len promujú mená a tváre bez toho, že by hovorili k voličom – voľte ma, mám to a to číslo na kandidátnej listine.
Župan Frešo sa po rozmarnom víkende pustil do blogovania, ako by mu ani jedna tlačová beseda nestačila. Hlavnou témou je zadlženie Bratislavského samosprávneho kraja. Po útokoch nabrúsenej protikandidátky europoslankyne či exvicežupanky MFB (nie, nie je to značka nového parfumu blaženosti) sa musel Frešo odlepiť od svojich troch stoličiek (župan, poslanec parlamentu a predseda politickej strany) a rozpísať sa v blogu. Dozvedeli sme sa vôbec niečo nové?
Dano Krajcer sa už hotuje do nového volebného županu, aby ovládol post bratislavského župana. V tomto župane sa bude dobre vynímať jeho volebný nos, ktorým sa prezentuje na bilboardoch (podľa mňa to bolo úplne zbytočné a trápne takto začínať predvolebnú kampaň), ktorý mu budú závidieť aj nosáni, čo tankujú super. Akože Dano si chce odkrojiť svoj volebný kraj, on to myslí vážne, že vyhrá? Ale ako?
Igor Matovič nezaradeného poslanca a bývalého predsedu, v súčasnosti likvidátora, výtržníckej Strany mladých demokratov (SMD) Hlinu nazýval familiárne „náš Lojzko“. Bolo to v čase, keď Lojzko Hlina sa „odhli(e)ňoval“ od hnutia OĽANO. Popri iných farizejoch a korupčníkoch slovenskej politickej scény sa však Hlina ukázal ako viacnásobný farizej.