reklama
Rastislav Blaško

Rastislav Blaško

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nezávislý kandidát č. 1 na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja. Zoznam autorových rubrík:  POLITIKAFOTOSúkromnéPezinokNezaradené

reklama

Zoznam článkov blogera

Občan Bratislavského kraja sa k županovi Frešovi nedostane, aj keby

Rastislav Blaško

Občan Bratislavského kraja sa k županovi Frešovi nedostane, aj keby

Denník SME testoval, aké je zložité dostať sa na stretnutie k šéfom samospráv. Z ôsmich županov prijali rozladeného občana traja. To sú úvodné vety z dnešného článku. Ako občana Bratislavského samosprávneho kraja ma samozrejme zaujímalo, ako prijíma občanov dosluhujúci župan Frešo. Nádejal som sa, že bude taký ústretový ako komorník rodiny Addamsovcov Lurch (Lárč), ktorý keď zazvoníte u Addamsovcov, podíde k dverám, otvorí a povie hlbokým hlasom „YOU RANG?“, slovensky „Zvonili ste?“. Denník SME zvonil aj u bratislavského župana Freša.

  • 8. aug 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Kto sa zase nabalí na slovenskom Predsedníctve EÚ?

Rastislav Blaško

Kto sa zase nabalí na slovenskom Predsedníctve EÚ?

Vo svetle nadchádzajúcich krajských (župných) volieb stojí za úvahu, kto najviac získa na organizácii slovenského Predsedníctva Európskej únie v roku 2016. Nejde len o to, kto sa najviac nabalí realizáciou rôznych služieb spojených s rôznymi aktivitami, ale aj v ktorých krajských mestách sa tie služby budú organizovať. Samozrejme, najviac by ich mala obsiahnuť Bratislava, ale určité drobné aktivity by sa mali zorganizovať v Malackách, v Pezinku a v Senci. Samozrejme, ohlásia sa aj iné kraje, pričom každý má možnosť niečo svojské ponúknuť. Celé to však stojí na vynaložených financiách. Čo je však za obsahom vyplundrovaných spoločných daní?

  • 5. aug 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Slováci v zahraničí. Zostanú, vrátia sa?

Rastislav Blaško

Slováci v zahraničí. Zostanú, vrátia sa?

Slováci v zahraničí sú fenomén nášho národa. Sme síce malý národ, ale málo si uvedomujeme, že vo svete na každom kontinente, okrem Európy zvlášť v Amerike a v Austrálii pulzuje aj slovenská krv alebo ich zmiešaní potomkovia. Prví vysťahovalci odchádzali v časoch Rakúskeho cisárstva po revolúcii v roku 1848. Ďalšiu vlnu spôsobila industrializácia v Amerike, kam sa pohli vysťahovalecké vlny na konci 19. storočia a v prvej dekáde 20. storočia pred Veľkou vojnou (dobový výraz pre 1. svetovú vojnu). V tých časoch odchádzali najmä muži, deti a ženy zostávali doma. Muži posielali peniaze domov, neskôr sa vracali. Ale na druhej strane neskôr tam zostali a rodiny prišli za nimi. V ich prípade išlo o ekonomické vysťahovalectvo s podtónom politického utlačovania národnostných práv v Uhorsku. Rodinné vlny politických emigrantov potom odchádzali po 2. svetovej vojne, po Februári 1948 a po Auguste 1968.

  • 22. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 8 528x
  • 76
Kríza hodnôt, kríza štátu, kríza futbalu

Rastislav Blaško

Kríza hodnôt, kríza štátu, kríza futbalu

Všetko so všetkým súvisí. Keď sa darí štátu, darí sa jeho občanom. Keď sa darí občanom, darí sa štátu.  Všetky aspekty sa potom premietajú do terciárnej sféry. Na jednom z kopčekov tejto sféry sú národné športové reprezentácie. Lenivé politické špičky v závese so svojimi sponzormi si vždy ukroja pre seba popularitu úspechu , ktorý dosiahne národné mužstvo. Drancovanie spoločného majetku od roku 1990 dosahuje svoj vrchol , pretože už nie je čo kradnúť v oblasti priemyslu, na rad prichádzajú posledné zvyšky. Nemocnice, lesy a pôda. Keď sa toto rozkradne, úbohému Slováčikovi a spolužijúcim menšinám, zostanú oči pre plač. Celý majetok sa za tri desaťročia kompletne presunie do rúk zbohatlíkom.

  • 14. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Sulíkovi renegáti

Rastislav Blaško

Sulíkovi renegáti

Viete, ktorá je najproduktívnejšia politická strana na Slovensku?...Aha, pýtate sa v čom najproduktívnejšia?... Nie, nemám teraz na mysli, ktorá produkuje najviac kecov, sľubov, korupcie a iných podvratných činností... Najproduktívnejšia strana na Slovensku za ostatné tri roky v tvorbe poslaneckých renegátov je predsa SaS. Tento prípad, je jasný dôkaz toho, ako sloboda a solidarita sú v jasnom rozpore. Na jednej strane sloboda renegátov, na druhej strane solidarita zvyšku.

  • 3. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
reklama
Benešove dekréty politicky „večne“ živé

Rastislav Blaško

Benešove dekréty politicky „večne“ živé

Benešove dekréty, alebo presnejšie povedané, vydané dekréty mocnosťami uznaným prezidentom Eduardom Benešom počas 2. svetovej vojny a v prvých mesiacoch po nej. Celkovo ich bolo 143 a dodatočne boli schválené 5. marca 1946, ratihabované (spätne ratifikované), Dočasným Národným zhromaždením ústavným zákonom č. 57/1946 Zb. Znamená to, že dekréty schválil zákonodarný orgán, a len zákonodarný orgán ich môže zrušiť. Lenže, tieto zákony boli potvrdené mocnosťami na Postupimskej konferencii, takže Benešove dekréty patria do povojnovej sústavy.

  • 19. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
Galimatiáš prezidentských volieb

Rastislav Blaško

Galimatiáš prezidentských volieb

Prezidentské voľby našej malej vydrancovanej krajinky pod Tatrami sa nezadržateľne blížia. Na pravej strane spektra prebiehajú manévre medzi kandidátmi, ktorí sa namnožili ako huby po daždi. Celým týmto tančekom rok pred voľbami však môže o pol roka odzvoniť nástup hlavných favoritov.

  • 19. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
Ranné zamyslenie: o čom má byť strana?

Rastislav Blaško

Ranné zamyslenie: o čom má byť strana?

Cieľom každej politickej strany je zúčastňovať sa na politickom a spoločenskom dianí v štáte. Táto politicko-spoločenská participácia je možná iba vtedy, ak sa politická strana zúčastňuje každých volieb prostredníctvom svojich kandidátov. Ak kandidáti získajú dôveru občanov-voličov, získavajú oficiálny a spoločenský mandát na vykonávanie princípov zastupiteľskej demokracie od obce, cez kraje až po štát. Pokiaľ politická strana nemá svojich zvolených predstaviteľov vo zvolených verejných funkciách, je jej úlohou cieľavedome a trpezlivo ich pripravovať, prostredníctvom svojho programu, konkrétnych krokov v spoločenskej oblasti na každé ďalšie voľby.

  • 10. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
V5 môže byť silnejšia značka ako V4

Rastislav Blaško

V5 môže byť silnejšia značka ako V4

Počas prvej oficiálnej zahraničnej návštevy nového prezidenta Českej republiky Miloša Zemana zaznela z jeho úst myšlienka o rozšírení zoskupenia V4 na V5 o Slovinsko. Zoskupenie V4 súčasne tvoria členské štáty Európskej únie v jej východnej časti. Ako opak navrhovanej myšlienky sa okamžite prejavil názor prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Ku všetkej úcte, Ivan Gašparovič bude ešte jeden a zároveň posledný rok zastávať  funkciu prezidenta Slovenskej republiky ako vyvrcholenie jeho politickej kariéry od česko-slovenského generálneho prokurátora v roku 1990, cez dlhoročného predsedu slovenského parlamentu. Z toho možno usudzovať, že o rok by Zemanov názor nemusel mať oponenta v slovenskom prezidentovi a začalo by sa o ňom vážnejšie diskutovať.

  • 6. apr 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
Čas Bruselu končí...sťahovanie na východ?

Rastislav Blaško

Čas Bruselu končí...sťahovanie na východ?

Pri čítaní správy amerického Národného spravodajského výboru o svete ma zaujala stať o Európskej únii. Teda najmä o jej vyhliadkach od budúcnosti. Celá integrácia EÚ v podobe Schumanovho projektu stála na ukončení bojov medzi pohrobkami Franskej ríše Karola Veľkého z 8. storočia, ktorého znesvárení synovia (skoro so Svätoplukom čisto náhodná), položili hraničné a jazykové základy súčasného Francúzska a Nemecka.  Doterajšie ťažisko rozhodovaní EÚ, ako vidno, je stále na týchto zakladateľoch v podobe súčasných lídrov krajín. Germáni rozvrátili dohnívajúcu Rímsku ríšu a dnes v podstate v germánsko-franskej podobe ovládajú Európu. Veď dokonca súťažou o cenu Karola Veľkého pre mladých vtláčajú Európe dôležitosť tejto dogme. Robí to samotný Európsky parlament. No a my Slovania sme v podstate stále na periférii rozhodovania. Potrebujú nás iba na to, aby si pripísali čísla kvôli súpereniu s USA, Čínou a Ruskom. Ako by im osamotené konkurovali Nemecko a Francúzsko? Naproti nim, anglosaskí bratranci premiešaní s ďalšími germánskymi Normanďanmi a Vikingami, si budú z ostrovov robiť vždy len svoju politiku cez Atlantik.

  • 12. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
reklama
Prerozdeľovanie moci a majetku

Rastislav Blaško

Prerozdeľovanie moci a majetku

Sledovanie súčasnej finančnej krízy v kontexte poznania historického vývoja ľudstva ma vedie ku stále vzrastajúcim záverom, že táto kríza bola dlhodobo, možno desaťročia pripravovaná a slúži oligarchom sveta na presun majetkov a koncetrácie moci. Vieme jasnú premisu, že na dvoch svetových vojnách zarobili najviac Spojené štáty americké, či už v podobe štátu alebo súkromných korporácií. Ako? Pôžičkami všetkým bojujúcim krajinám a reparáciami Nemecka. A prečo vlastne teda potom vstupovali USA do oboch vojen? Lebo už bolo potrebné vytiahnuť zisky, ktoré sa príliš dlhou vojnou mohli utopiť v nenávratne. A tým, čo boli pri moci, nevadilo, že za nich umierali aj Američania rôzneho pôvodu. Treba však pripomenúť, že hovoríme o súkromnom agresívnom kapitále amerických korporácií bez zneuctievania verených činiteľov slúžiacich všetkým.

  • 20. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Demokracia po veľkej ére privatizácií

Rastislav Blaško

Demokracia po veľkej ére privatizácií

Súčasná kauza o predaji platinových sitiek z hmotných štátnych rezerv mi pripomenulo, kam sa Slovensko za dvadsať rokov po páde socializmu posunulo. To že sa dnes rieši otázka zadávania zákaziek od štátu má dve strany mince. Na jednej strane je to vrchol biznisu so štátom, na druhej strane to značí, že všetko je už takmer rozkradnuté. Kto si dnes spomína na 90. roky, počas ktorých vládam blízki ľudia veselo privatizovali. Čo sprivatizovali, to popredali do zahraničia, a iba zrnká piesku zostali v slovenských rukách. Takže už sa fakt len hráme o fazuľky, o miliónik-dva Eur, lebo časy nakradnutých miliárd Eur z rokov deväťdesiatych sú nenávratne preč.

  • 3. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Prezidentova tridsaťdňová vláda

Rastislav Blaško

Prezidentova tridsaťdňová vláda

Tri roky pred ukončením svojej nevšednej politickej kariéry vytasil sa prezident Ivan Gašparovič s článkom 115 odstave 1 Ústavy SR – Ak NR SR vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident vládu odvolá.

  • 16. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 370x
  • 0
Strašiak na koaličnom poli

Rastislav Blaško

Strašiak na koaličnom poli

Každému je známe, na čo slúži figúrka zaodetá do špinavého odevu so zavesenými hrmotajúcimi konzervami, či inými zvoniacimi odplašovákmi vtákom a inej zveri z poľa. Za prvý rok vlády mi takúto figúrku pripomína jeden politik, vehementne pracujúci na založení svojej strany tzv. nezávislých odborníkov (hahahha).

  • 1. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
Po Macedónsku s Ruskom nás čaká Arménsko a Írsko

Rastislav Blaško

Po Macedónsku s Ruskom nás čaká Arménsko a Írsko

Pred ďalšou futbalovou kvalifikáciou EURO 2012. Úspešný vstup do kvalifikácie EURO 2012 nás katapultoval na 16. miesto v renkingu FIFA, historicky najvyššom od vzniku samostatného Slovenska v roku 1993. Naši súperi tajne dúfali, že po svetovom šampionáte v Južnej Afrike dôjde k útlmu v našej reprezentácii a akémusi uspokojeniu. Naopak, Slovensko na reprezentačnej úrovni je ešte viac hladnejšie po úspechu pod vedením Vlada Weissa st. Práve východná časť Česko-Slovenska ťahá v posledných dvoch rokoch dobré meno spoločného futbalu, ktorý sa teší dvom druhým miestam na MS 1934 a 1962, majstra Európy 1976, ale aj olympijskému zlatu z roku 1980 a druhému miestu na OH v Tokiu 1964. Mimochodom, treba pripomenúť, že v renkingu a záznamoch FIFA sú všetky úspechy Česko-Slovenska vedené pre obe nástupnícke republiky rovnako. Na rozdiel od reprezentačného hokeja, kde nástupníctvo prevzal náš západný sused.

  • 23. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
reklama
EURO 2012 - čo rozhodlo o víťazstve nad Macedónskom

Rastislav Blaško

EURO 2012 - čo rozhodlo o víťazstve nad Macedónskom

Na okraj zápasu Slovensko – Macedónsko 1:0 a zlomových minút pred hektickým koncom. Počas prvého kvalifikačného zápasu Slovenska s Macedónskom na EURO 2012 som stál za v oboch polčasoch za bránkou macedónskeho brankára Nuredinoskiho a fotografoval som ako akreditovaný fotoreportér. Mal som tak možno z blízka vidieť zlomové chvíle nášho šťastného vydretého víťazstva. Pravda našim hráčom nebolo možné uprieť snahu, kopec šancí, ale aj pár nebezpečných výpadov Macedóncov a štipľavý projektil Pandeva. Na hodinách svietila 85. minúta a stav 0:0. Slováci na ihrisku to stále skúšali, Slováci v hľadisku sa zmierovali s tým, že prvý krok do EUROkvalifikácie nám nevyjde podľa predstáv. Obdobné pocity ako proti Poľsku pred 2 rokmi, ale v tom hracom čase sme práve s Poliakmi prehrávali 0:1. Pred dvomi rokmi sme potrebovali na víťazstvo dva góly – vtedy to Šesták zariadil. Teraz stačil gól, ale Macedónci počas zápasu neuveriteľne dobre bránili a nám chýbali počas celého zápasu strelci Vittek a Šesták. Repre Slovenska: http://fotky.sme.sk/fotka/144436/slovensko-futbalova-reprezentacia

  • 4. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 18
reklama
SkryťZatvoriť reklamu