Prerozdeľovanie moci a majetku

Autor: Rastislav Blaško | 20.11.2011 o 11:29 | (upravené 20.11.2011 o 11:47) Karma článku: 13,85 | Prečítané:  221x

Sledovanie súčasnej finančnej krízy v kontexte poznania historického vývoja ľudstva ma vedie ku stále vzrastajúcim záverom, že táto kríza bola dlhodobo, možno desaťročia pripravovaná a slúži oligarchom sveta na presun majetkov a koncetrácie moci. Vieme jasnú premisu, že na dvoch svetových vojnách zarobili najviac Spojené štáty americké, či už v podobe štátu alebo súkromných korporácií. Ako? Pôžičkami všetkým bojujúcim krajinám a reparáciami Nemecka. A prečo vlastne teda potom vstupovali USA do oboch vojen? Lebo už bolo potrebné vytiahnuť zisky, ktoré sa príliš dlhou vojnou mohli utopiť v nenávratne. A tým, čo boli pri moci, nevadilo, že za nich umierali aj Američania rôzneho pôvodu. Treba však pripomenúť, že hovoríme o súkromnom agresívnom kapitále amerických korporácií bez zneuctievania verených činiteľov slúžiacich všetkým.

Treba si pripomínať, že jeden z vodcov amerických vzbúrencov konca 18. storočia, prvý americký prezident George Washington bol na svoju dobu veľkopodnikateľ a vyhlásenie nezávislosti išla ruka v ruke, nielen jeho, podnikateľských zámerov amerických kolonistov. Rovnako tak idealizovaný demokrat, ktorého fotky máme najviac dochované v pamäti z 2. svetovej vojny na invalidnom vozíčku, jediný štvornásobný prezident USA, F.D. Roosevelt, bol veľkopodnikateľom a vedel zarobiť aj na Veľkej hospodárskej kríze, aby začal presadzovať New Deal štátnymi zákazkami. Týmto sa však zvyšoval dlh americkej federácie, ktorý v súčasnosti prerástol do astronomických výšok. Na dôvažok, hodno je priznať, že bez aktivity a hybnej sily podnikateľského ducha aj oboch prezidentov by sa nenapredovalo. Otázkou zostáva kam a za akým účelom to vedú. Nič nie je zadarmo.

Doktrínami o nepoužití vojenskej sily na agresiu voči iným štátom, ktoré však boli počas tohto obdobia porušené voči jednotlivým štátom v ázijsko-africkom priestore sa boj zbraňami presunul do oblasti obchodu. Za desaťročia bez globálnych vojen sa vytvorili hodnoty a majetky, vyťažili sa tony drahých kovov a diamantov, postavili stavby. Teraz je zase čas to zobrať. Tie mocné klany zoskupené v siahodlhých poprepájaných rodinách, či korporáciách, ktorí parazitovali pred sto, či dvesto rokmi, teraz parazitujú ešte viac za účelom zvýšenia svojich súkromných impérií presahujúce hranice štátov. My to možno nevidíme, ale medzi týmito klanmi prebieha neustály kooperačný boj najhrubšieho zrna, čo by nedokázal opísať ani Nicoló Macchiavelli vo svojou nesmrteľnom Vladárovi. Prečo kooperačný boj? Pretože zároveň sa spolupracuje a bojuje – kto z koho.

Svet sa za tisícročia zmenil, ale postupne sa pretváral stáročiami v rôznych pohyboch generačných zmien v desaťročiach. Päť storočí vytvárania národných štátov od počiatku španielskych a francúzskych kráľov, formovaných doktrínami Bodina, Hobbesa, Herdera, či Rousseaua a utváraním novovekých právnych noriem v medzinárodných vzťahoch, ktorých základným stavebným kamienkom je štát nás doviedlo do súčasnosti.

Nekonečne proklamovaná solidarita je vo všeobecnosti pláštikom na ohlupovanie chudobných más politickými stranami celého spektra, pretože solidarita môže mať rôzne podoby, či už ako solidarita voči jednotlivcovi, menšej skupine alebo väčšiemu celku. Pojem solidarita, či už ľavicových, pravicových, kresťanských alebo liberálnych strán, dokonca aj iných, má len nálepku predvolebného boja. Pojem solidarita v politickom boji medzi stranami neexistuje. Politické stany nemajú voči sebe princíp solidarity, či ľútosti, dokonca ani vtedy, ak sa podieľajú na vládnej koalícii. Stále vedú kooperačný boj. Solidarita existuje iba v súkromnoľudskej rovine v konkrétnych prejavoch ľudí voči ľuďom v časoch malých, či veľkých kríz.

Finančná kríza, ktorá sa dovalila pred pár rokmi z USA potom, čo rozdávali hypotéky solidárne takmer všetkým bez rozdielu zasiahla svet práve preto, lebo na tie hypotéky pre jednotlivé rodiny si USA ako štát požičiavali z celého sveta. A robili to za účelom nevzniknutia nepokojov po tom, čo sa za desaťročia zmenila štruktúra obyvateľstva po rôznych legálnych, ale najmä ilegálnych vlnách imigrantov a ich nových generácií.

Niečo podobné pripustili v západnej Európe v mene demokracie a ľudskosti. Neustrážili si azylovú politiku a vzrastá stále väčší počet tých, ktorí sa v malom priživujú na celej spoločnosti. Toto pozná aj náš stredoeurópsky priestor. Nie som neľudský, ale ak má štát príliš liberálnu politiku voči prisťahovalcom, tak raz sa to vráti v iných problémoch. Azylová politika musí byť regulovaná, avšak dávať každému občianstvo a výhody s tým spojené musí byť uvážlivé. Lebo sa nájdu, tí, čo to radi zneužijú.

Napätie vo svete sa stupňuje so všetkými faktormi, najmä však so vzrastom počtu obyvateľstva. Pred 20 rokmi okupovalo planétu 6 miliárd dvojnohých jedincov nazvaných Homo sapiens, dnes už je ich o miliardu viac. Lenže tento Homo sapiens sa mení na Homo utilitas, človek užívajúci. Užívame si túto planétu a začína nám byť malá. Je skutočne na zamyslenie, že tam, kde je nižší životný štandard sa rodí viac detí.

Konšpiračné teórie o ovládnutí sveta dostávajú trhlinu práve v narastajúcom počte obyvateľov planéty. Čím väčší počet obyvateľov, tým zákonite väčší počet chudobných, nemajetných. Nie každý môže byť bohatý, lebo mnohí sa rodia do chudobného, mnohokrát živoriaceho prostredia a v tom zostanú. Čím väčší počet nemajetných obyvateľov planéty, tým väčšie napätie a sociálne konflikty, ktoré môžu pokoriť všetky mierové doktríny po 2. svetovej vojne a rozhýbu túto ľudskú masu do vojen. Do vojen sa však dá ísť iba so zbraňami. Tie však chudoba nemá, bude ich mať iba vtedy, ak ju niekto lokálne, alebo svetovo regionálne vyzbrojí. Aj to musí mať svoj účel, prečo by tak niekto robil.

Aj tento fakt by nás mal viesť z zamysleniu k znovuobnoveniu základnej vojenskej služby v prijateľnej dĺžke 3 – 6 mesiacov a zmyslu výcviku, či využitia tohto času. Práve kvôli ekonomickým problémom raz nemusí byť spoločný obranný systém. K tomu nás história učí, že z dnešných spojencov môžu byť zajtra nepriatelia.

Všetky tieto faktory sa prejavujú v konkurenčnom prostredí štátov a nadnárodných korporácií, či poprepájaných veľkých rodinných klanov, pričom aj vnútri nich sa vedú rôzne tiché a diplomatické šarvátky, konflikty a boje o postavenie.

Súčasný politický svet v demokratickom prostredí sa navonok pretransformoval do boja politických strán. Treba však mať na pamäti, a to zažívame počas tejto vlády aj Slovensko, že prvotné boje sa vedú vo vnútri strán o pozíciu, kto bude zastupovať stranu v boji navonok. Nihil novi sub sole, nič nové pod slnkom. Táto skutočnosť tu je od nepamäti ľudstva, veď aj králi častokrát boli volení a neraz nástupníci museli bojovať o svoj dedičský trón s inými záujemcami s dedičským oprávnením. Začína to byť viditeľné aj na Slovensku, že stanovy demokratických politických strán po Novembri 89 sa tiež menia. Najprv v stanovách týchto strán bol duch demokracie, základnou jednotkou bola miestna, či mestská organizácia, z ktorej sa volili okresní predstavitelia, potom zdola krajskí predstavitelia a nakoniec centrálne orgány. Za posledné roky aj strany po tom, čo boli rôzne vnútorné konfliky a boje vnútri strán, zmenili svoje stanovy a funkcionárov na nižšej úrovni určuje vyšší orgán. Takto si tí, ktorí sú v čele, zabezpečujú vnútornú stabilitu v strane, aby mali dostatok síl práve na ten hlavný politický boj s inými politickými zoskupeniami. A sme pri tom – pri partokracii. Kdekto sa začal v posledných rokoch oháňať, že tu je partokracia, ale nik nevystvetlil čo to je a čo sa zmenilo oproti minulému desaťročiu. To je práve to, že vnútri strán prestala fungovať demokracia zdola, ale nastal diktát zhora. A tí dole, ak chcú niečo dostať, musia už byť ticho, inak letia von. Táto vnútorná partokracia sa začala prejavovať už v politickom boji. LENŽE. Lenže, je to už práve tak, že majetok v štáte sa medzitým rozkradol a sprivatizoval, do činnosti strán v tichosti hovoria zásadne rôzne ekonomické skupiny. Už sme tam, kde sme boli v 30. rokoch minulého storočia. Všetko je v súkromných rukách, majetky, vlády, strany. My totiž už len kopírujeme, aby sme prežili v priestore 200 štátnych útvarov vo svete, systém, ktorý tu fungoval mimo nás, zatiaľ čo my sa borili štyri desaťročia v bahne ideologickej totality, hromadili štátny majetok, ktorí potom rozkradli. Konieckoncov, o tu išlo nadnárodným projektantom ideologickej totality zneužitím slova common (spoločný) v zmysle komunizmus, či socializmus. Vytvorte hodnoty, budete zavretý vo svojom štáte, potom to uvoľníme a poberieme.

Záverom človek prichádza k poznaniu, na celý súčasný vývoj vplýva množstvo faktorov. No, jedno je toho však isté, svetom nehýbu masy, maximálne ich základné potreby, ale úzke zoskupenia ľudí, ktorí vedú kooperčnú vojnu na poli diplomatickom, politickom a ekonomickom. Dostať sa do týchto zoskupení je mnohokrát nemožné, lebo pozície sú dedičné, alebo pre vyvolených. Teraz sa práve deje prerozdeľovanie moci a majetku, to sa však deje stále. Na to je tu táto finančná kríza.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?