Čas Bruselu končí...sťahovanie na východ?

Autor: Rastislav Blaško | 13.12.2012 o 0:14 | (upravené 13.12.2012 o 15:28) Karma článku: 3,65 | Prečítané:  297x

Pri čítaní správy amerického Národného spravodajského výboru o svete ma zaujala stať o Európskej únii. Teda najmä o jej vyhliadkach od budúcnosti. Celá integrácia EÚ v podobe Schumanovho projektu stála na ukončení bojov medzi pohrobkami Franskej ríše Karola Veľkého z 8. storočia, ktorého znesvárení synovia (skoro so Svätoplukom čisto náhodná), položili hraničné a jazykové základy súčasného Francúzska a Nemecka.  Doterajšie ťažisko rozhodovaní EÚ, ako vidno, je stále na týchto zakladateľoch v podobe súčasných lídrov krajín. Germáni rozvrátili dohnívajúcu Rímsku ríšu a dnes v podstate v germánsko-franskej podobe ovládajú Európu. Veď dokonca súťažou o cenu Karola Veľkého pre mladých vtláčajú Európe dôležitosť tejto dogme. Robí to samotný Európsky parlament. No a my Slovania sme v podstate stále na periférii rozhodovania. Potrebujú nás iba na to, aby si pripísali čísla kvôli súpereniu s USA, Čínou a Ruskom. Ako by im osamotené konkurovali Nemecko a Francúzsko? Naproti nim, anglosaskí bratranci premiešaní s ďalšími germánskymi Normanďanmi a Vikingami, si budú z ostrovov robiť vždy len svoju politiku cez Atlantik.

 

Samotný Brusel je tiež len falošná chyméra. Samotný názov Belgicko je územie z čias Rímskej ríše ako Belgica. Rovnako tak vznik Belgického kráľovstva, na ktorého čele stál nemecký rod Sachsen-Cobburg und Gotha na základe dohody Angličanov, Prusov a Francúzov. Zaujímavé, že tento rod je prepojený s britským panovníckym rodom, ktorý sa tak volal dovtedy rovnako, pokiaľ kráľ Juraj V. nepremenoval svoj rod na Windsorovský. Mimochodom, stále si kladiem otázku, prečo nám média podsúvajú neustále informácie o pletkách britského kráľovského rodu. Samotná jednota Belgicka stojí na záujmoch panovníckych dynastií. Preto sú utlmované hlasy na rozdelenie Belgicka, pretože rozpad tohto trojnárodného štátu – holandských Flámov, francúzskych Valónov a nemeckej menšiny v Eupene – by mohol znamenať pád dynastie a bol by predzvesťou pádu Európskej únie?

Lenže čo my tu na východe, ďaleko od Bruselu? Zamýšľame sa nad tým, že nám nemecké, francúzske a talianske firmy vydrancovali naše peňaženky cez ceny plynu a energií. Zamýšľame sa nad tým, že naša vláda sa primkýna k Nemecku natoľko, že docent, doktor práv  a kandidát vied v jednej osobe by mohol nahradiť právnika z Lisabonu (ktorý bol v mladosti Maoistom a komunistom a vekom prešiel k pravici) na čele komisie? Pravdaže nasledovníkom Karola Veľkého sa hodí ako obetný baránok niekto z periférie, či už zo starej Lusitanie (aj v Portugalsku kedysi vládol rod Sachsen-Cobburg pod pomenovaním Domo de Braganza) alebo z bývalej ríše nemeckých Habsburgov (však pred sto rokmi takto nemecký cisár dumal nad obsadzovaním Európy).

Ak sa má Únia rozširovať na východ, mala by potom preniesť aj svoje sídlo. Povedzme do takej Viedne, prípadne ho vybudovať  nanovo pri Viedni v trojuholníku s Budapešťou a Bratislavou. Pravdaže, z ekonomického a politického hľadiska sa to môže zdať skeptikom nereálne. A zvlášť za tejto ekonomickej situácie. Ale ako tému to môžem nadhodiť, nech sa dozvieme reakcie. Rovnako tak tému, čo urobíme pre zachovanie mieru v strednej Európe, ak sa raz EÚ rozpadne? Spojíme sa s Českom a Podkarpatskou Rusou, aby sme vytvorili federáciu v hraniciach 1. ČSR 1918 – 1938?

Na druhej strane, integrácia štátov Európy je dnes oveľa prepojenejšia, ako kedykoľvek predtým. Dokonca už čoskoro začne možnosť podávania patentov Európskej únie lacnejšie, ako bolo doteraz. Bolo načase. Západ sa presunul na východ. Ešte pred sto rokmi prechádzala severne nad Slovenskom hranica medzi cisárskym Nemeckom a cárskym Ruskom. Dnes ten priestor vypĺňa Poľsko, ktoré predtým tromi deleniami vymazali z mapy. Rusko je dnes veľmi ďaleko od nás necelých dve tisíc kilometrov, silnie a súčasný mocenský klan vytvoril z bývalej krajiny Sovietov konkurencieschopnú kapitalistickú veľmoc.

Stačí si pozrieť mapy za ostatných 200 rokov a ich zmeny. Pre najbližšiu generáciu ešte môže platiť pečať Európskej únie. Ale čo urobí ďalšia? Pamätáte si ten vtip, ako sa rozpráva 100-ročný deduško s vnukom?  Vnuk hovorí, koľko štátov precestoval. A deduško na to, že on necestoval vôbec, ale bol v piatich štátoch – najprv v Rakúsko – Uhorsku, potom v Československu, v Maďarsku, neskôr v Sovietskom zväze a nakoniec skončil na Ukrajine. Stále býva v Užhorode.

Kam pocestuje naša krajina, aj keď sa stadiaľto nepohneme?  Bližšie k hlavnému mestu EÚ alebo inam?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?