Benešove dekréty politicky „večne“ živé

Autor: Rastislav Blaško | 19.5.2013 o 20:27 | (upravené 19.5.2013 o 23:18) Karma článku: 7,00 | Prečítané:  381x

Benešove dekréty, alebo presnejšie povedané, vydané dekréty mocnosťami uznaným prezidentom Eduardom Benešom počas 2. svetovej vojny a v prvých mesiacoch po nej. Celkovo ich bolo 143 a dodatočne boli schválené 5. marca 1946, ratihabované (spätne ratifikované), Dočasným Národným zhromaždením ústavným zákonom č. 57/1946 Zb. Znamená to, že dekréty schválil zákonodarný orgán, a len zákonodarný orgán ich môže zrušiť. Lenže, tieto zákony boli potvrdené mocnosťami na Postupimskej konferencii, takže Benešove dekréty patria do povojnovej sústavy.

 

 

Pred desiatimi rokmi existovala os Stoiber-Haider-Orbán, ktorá verejne požadovala zrušenie Benešovych dekrétov. Stoiber bol bavorský premiér, Haider bol známy pro-fašistický korutánsky hajtman a Orbán je nám dobre známy. Z tejto osi bol Stoiber nahradený Berndom Posseltom, bavorským europoslancom, ktorý v roku 2009 povedal: „Dekréty sú nebezpečným rakovinovým nádorom v európskej jurisdikcii, ktoré musia byť odstránené“. Odstrániť by ich však mohli v dôsledku sukcesie ako nasledovníci Česko-Slovenska len dva parlamenty, a to český a slovenský.  Lenže, Benešove dekréty sú platné, ale sa neaplikujú.

Benešove dekréty zohrali špecifickú úlohu, pričom na počiatku nebol len Karlovarský program Sudetonemeckej strany v roku 1938. Možno to bolo štyri storočia predtým v roku 1620 v novembrovej bitke na Bielej hore pri Prahe, kde české stavy podľahli na začiatku tridsaťročnej vojny nemecky hovoriacim Habsburgom. Vrcholom bitky a potupy českých stavov bola poprava 27 odbojných pánov, rytierov a mešťanov, medzi nimi aj rektora Univerzity Karlovej Slováka Jána Jesseniusa, na Staromestskom námestí v júni 1621 (námestie dnes patrí medzi hlavné turistické miesta Prahy). Habsburgovci zabrali majetky zotročených českých stavov a obyvateľstva. Toto nebola krádež? Na dôvažok, po Habsburských nariadeniach opustilo Čechy takmer polovica obyvateľstva z celkového počtu 1,7 milióna.

Mimochodom, práve porážka českých stavov znamená mentálny rozchod medzi Čechmi a Slovákmi. Česi bez svojej českej šľachty sa začali orientovať na meštianstvo, remeslá, či obchod. Slováci zostali v područí prevažne maďarskej šľachty, pripútaní ku pôde. Tento rozdiel sa prejavuje geneticky doteraz v tom, že Slováci na rozdiel od Čechov si stavajú, či kupujú domy a byty viac do vlastníctva, zatiaľ čo Česi preferujú prenájmy. A jeden ešte väčší rozdiel: v Česku dedil pozemky vždy prvý narodený a ostatných vyplatil. Pozemky tak zostali vo veľkých plochách scelené. Na Slovensku sa pozemky dedičsky rozdeľovali, čo dodnes spôsobuje značné problémy pri sceľovaní pozemkov a investovania.

Bernd Posselt, čoby paneurópsky nástupca Ota Habsburského, či bavorského premiéra Stoibera,  bude chcieť byť o rok znovu zvolený za poslanca Európskeho parlamentu. Môžeme očakávať,  že ako erudovaný novinár a hlavný ideológ Sudetonemeckého landsmanšaftu znovu vo volebnej kampani otvorí otázku Benešových dekrétov. A celkom iste sa k nemu pridá Viki Orbán s kandidujúcimi maďarskými europoslancami za FIDESZ a JOBBIK. Boj na tomto poli teda znova zosilnie na pôde Európskeho parlamentu a má tendenciu byť jednou z tém v nudnej predvolebnej kampani do Europarlamentu o rok. Budeme sledovať, ako sa k tejto téme, ak bude otvorená, postavia kandidáti politických strán a či sa dokážu s touto témou vysporiadať.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?