Dokážeme sa ešte zmobilizovať pred hrozbami?

Autor: Rastislav Blaško | 20.9.2013 o 0:44 | (upravené 20.9.2013 o 2:20) Karma článku: 5,84 | Prečítané:  689x

Mobilizácia občanov ako reakcia na vyhrotenú vnútropolitickú situáciu sa stáva paralelou k udalostiam spred 75 rokov. Naši predkovia, z ktorých ešte niektorí doteraz žijú, si pamätajú na mobilizáciu z 23. septembra 1938. Československá vláda tak reagovala na stupňujúcu sa agresiu nacistického hitlerovského Nemecka. Po tom, čo o 22:00 hodine bola vyhlásená mobilizácia, celé národy Československa od Ašu po Užhorod sa dali do pohybu.  Počas nasledujúcich 24 hodín sa vo vojenských útvaroch prezentovali tri štvrtiny povolaných záložníkov v počte 1 250 000 mužov z takmer 14 miliónového štátu.

Opis vládnej vyhlášky

č.183/1938 Sb.z. a n. ze dne 23. září 1938, o vstupu státu do branné pohotovosti (mobilizace)

Vláda republiky Československé vyhlašuje podle §57. odst.1 a 3 zákona ze dne 13. května 1936, č. 131 Sb.z. a n., o obraně státu, den 23. září 1938, jimž byla nařízena presidentem republiky podle §23. branného zákona mobilisace, za den vstupu státu Československého do branné pohotovosti.

Jan Syrový v.r.

 

24. september 1938 bol začiatkom prípravy na útok revúceho, ale štrbavého tigra zo západu.  Môžeme diskutovať dlho o tom, čo by bolo, keby československá vláda pod nátlakom nielen nacistického, ale aj dekadentných pseudospojencov reprezentovaných politikmi v Paríži a v Londýne, neustúpila a zotrvala by v mobilizácii. Keby nebolo vtedajších záhaľčivých, chamtivých politických predstaviteľov a celej situácie nielen v Česko-Slovensku, ale aj v celej Európe, po troch mesiacoch bojov potemkinovsky vyzbrojeného nemeckého wehrmachtu s najlepšie vyzbrojenou armádou v strednej Európe by padol samotný Hitler a všetko by išlo inými smerom. Mimimálne by sme získali na povesti medzi národmi vo svete, oveľa väčšej hrdosti a cti. Aj za cenu preliatej krvi, pravdaže, priznávam, dobre sa mi takto hovorí po rokoch, ale bolesť a utrpenie jednotlivcov by si mal vlastný národ vždy uctievať. Možno keby sme vtedy mali lepšiu kontrašpionáž a pravdivé informácie z prostredia Berlína, tak by sme do boja išli. Nakoniec ľahko ukoristené česko-slovenské zbrane dobývali ostatnú Európu.

Kladiem si teda otázku, ako by sme sa zachovali v prípade ohrozenia našej svojbytnosti dnes? Ako by sa zachovali rabujúci politici a finančné skupiny? Som si istý, že všetci zbohatlíci by zmizli do svojich víl a na jachty do Karibiku a pospolitosť by nechali v porobe a v utrpení. Zradili by národ. Nakoniec, keby sme sa za pomoci iných spojencov oslobodili, tak by sa títo novodobí zbohatlícki zradcovia víťazoslávne vrátili a ovládli by štát. Občania by sa s takýmito kolaborantmi museli vysporiadať revolučnou cestou.

A teraz sa opýtam. Kto nás vlastne teraz okupuje? Sú to tie temné sily zvonka a huckajú do seba jednotlivé skupiny obyvateľstva, aby sa navzájom požrali? Protivníkov máme viac ako dosť a čo nám najviac chýba, sú kvalitné informácie. Ak niekto hovorí, že volič, alebo občan je hov.o, tak koho takýto človek zastupuje? Akým temným silám slúži? Rozmýšľajme nad tým v širokom kontexte...

Mimochodom, ak by sme dnes vyhlásili mobilizáciu na obranu republiky, tak najmladšími záložnými vojakmi by boli viac ako 25 roční. Keďže od roku 2005 sme zrušili povinnú vojenskú službu, mladých mužov vo veku 18 – 25 rokov by sme museli cvičiť počas vojenského konfliktu, čo by bolo oveľa náročnejšie a zložitejšie.

 

Kto by bránil dnes tento štát? Kto by ho bránil pred útokom zvonku, keď sa rozkladá zvnútra a prežíva tak, ako prežíva? Preto si pamätajme tie dni, kedy sa celý štát dokázal zmobilizovať voči ohrozeniu zvonku, ale podľahol aj vďaka svojej mentalite. Zostane nám ako memento.

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?