Prvý povolebný škandál v Pezinku

Autor: Rastislav Blaško | 11.12.2014 o 17:34 | (upravené 18.12.2014 o 22:03) Karma článku: 5,45 | Prečítané:  1741x

Týždeň po komunálnych voľbách prepukol v Pezinku prvý škandál. Ide o výberové konanie na pozíciu riaditeľa Strednej odbornej školy na Komenského ulici v Pezinku. Vo výberovej komisii pritom ako hlavní hráči participujú na celom dianí staronový primátor Pezinka Oliver Solga (SDKÚ-DS  – OKS – SaS – NOVA) a staronoví mestskí poslanci René Bílik (za OKS v koalícii SDKÚ-DS  – OKS – SaS – NOVA), Pavel Alexy (SDKÚ-DS  – OKS – SaS – NOVA) z iniciatívy Spoločne pre Pezinok. Ich spoluhráčom ako opätovne zvolená riaditeľka strednej školy ako aj po tretí raz zvolená mestská poslankyňa je Elena Jurčíková (SDKÚ-DS  – OKS – SaS – NOVA). Do taktu im ladí aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) i predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo.

Prvým otáznikom nad otvorenosťou celého výberového konania je jeho včasné zverejnenie. Alebo skôr jeho verejné utajenie. O tom, že 1. decembra sa malo konať výberové konanie, by ste nedopátrali ani oficiálnom portáli BSK, ani na oficiálnom portáli samotnej školy. Teda dopátrali, ale nie tam, kde by to každý hľadal, schované osamotene v sekcii Školstvo, mládež a šport. Samotné výberové konanie o pozíciu riaditeľa školy bolo verejnosti neprístupné, takže prezentáciu dvoch kandidátov a otázky klásť mohla len výberová komisia. V nej boli štyria zástupcovia BSK, z ktorých dvaja sú zároveň poslancami BSK zvolení v koaličnom zoskupení s Pavlom Frešom (pravicová koalícia s SDKÚ-DS, OKS, SMK i SaS) – Oliver Solga a René Bílik. Okrem nich boli do rady školy zvolení na februárovom zasadnutí zastupiteľstva BSK aj Pavel Alexy (SDKÚ-DS - OKS - SaS -NOVA) a Igor Strečko, avšak prečo práve títo dvaja, je záhadou, ktorú poznajú len vyvolení. Podľa dostupných informáciií má Igor Strečko akési zmluvy o prenájme priestorov so samotnou školou. A prečo práve Pavel Alexy? Len preto, že je profesor na vysokej škole, vedie stolnotenisové družstvá v Pezinku a drží chrbát Oliverovi Solgovi?

Podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. z 26. mája 2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov čl. 3 ods 3 – “Osobný záujem na účely tohto zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám.“ A ods. 4 “Rozpor záujmov na účely tohto zákona je skutočnosť, keď verejný funkcionár pri výkone svojej funkcie uprednostní osobný záujem pred verejným záujmom.“

Ministerstvo vnútra SR definuje na svojej internetovej stránke konflikt záujmov ako situáciu, kedy z dôvodov osobných alebo iných obdobných vzťahov zainteresovaných osôb je alebo mohol byť narušený, alebo ohrozený záujem na nestrannom a objektívnom výkone funkcie a plnení úloh. Za osobné alebo obdobné vzťahy sa považuje rodinná spriaznenosť, citová spriaznenosť, politická spriaznenosť a ekonomický alebo akýkoľvek iný, s verejným záujmom nesúvisiaci, záujem. A práve v prípade výberového konania na riaditeľa SOŠ ide o politickú spriaznenosť kandidátov pravicového zoskupenia.

Jediné, čo treba uviesť na pravú mieru, že zákon nie je porušený, lebo Elena Jurčíková je riaditeľkou strednej školy, ktorej zriaďovateľom je samosprávny kraj, a nie je poslankyňou samosprávneho kraja, ale mestskou poslankyňou, čo sa teda nevylučuje. ALE... Politická spriaznenosť na výberovom konaní je konflikt záujmov. Podľa odpovede hovorkyne BSK Ivety Tyšlerovej „výberové konanie prebehlo v súlade s platnou legislatívou, zápisnicu z výberového konania podpísali všetci riadni aj delegovaní členovia výberovej komisie (rady školy)“. Poslankyňa BSK Elena Pätoprstá mi v e-mailo napísala, že sa domnieva, že ide o porušenie zákona a prinajmenšom etiky výberového konania. K predmetnej záležitosti predloží predsedovi a poslancom BSK právne stanovisko. Nemôžeme sa preto ubrániť dojmu, keďže išlo o rozhodovanie za zavretými dverami, že zvyšní členovia výberovej komisie ako zástupcovia zamestnancov, rodičov a žiakov školy mohli taktiež rozhodovať pod tlakom strachu. Najmä ak vedľa nich sedeli také kapacity(?) , ako poslanci BSK - primátor a mestský poslanec, ktorí majú svojho kandidáta. Zlé svetlo vrhá  na celú záležitosť práve to, že v komisii boli dvaja poslanci BSK a jeden mestský poslanec, s ktorými kandidovala  Elena Jurčíková za iniciatívu Spoločne pre Pezinok a na kandidátke koalície SDKÚ-DS – OKS – SaS – NOVA. Politický konflikt záujmov by nevznikol, ak by Elena Jurčíková bola zvolená do mestského zastupiteľstva ako nezávislá alebo za iný politický subjekt, alebo by vo výberovej komisii neboli Oliver Solga, René Bílik a Pavel Alexy, ktorí v takom prípade mali požiadať BSK, aby do komisie miesto nich nominoval náhradníkov. Alebo tak mal automaticky urobiť predseda BSK Pavol Frešo. To však neurobili, lebo chceli mať celý výberový proces pod kontrolou, pretože na pozíciu riaditeľa sa zázrakom prihlásil aj bývalý zástupca riaditeľky Ing. Radovan Hornáček.

Dôvody prečo padlo takéto rozhodnutie môžeme len hádať, faktom je však to, že počet žiakov sa z roka na rok zmenšuje kedysi to bolo 350, dnes už len 134) a škola stráca na kvalite. Napokon to žiaľ môže dopadnúť aj tak, že tridsaťročnú školu, ktorá pre región vychováva kuchárov, čašníkov a kaderníkov, za niekoľko rokov zrušia a BSK niekomu odpredá budovy školy ako nadbytočné. Z tejto konfliktnej situácie môže vyjsť so štítom staronová riaditeľka Elena Jurčíková sa buď tak, že sa vzdá pozície riaditeľky školy alebo sa vzdá mandátu mestskej poslankyne. Nad vyvodením politickej zodpovednosti by mali pouvažovať najmä hlavní aktéri – dvojfunkční poslanci BSK a zároveň primátor Solga a poslanec Bílik.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?