Benešove dekréty politicky „večne“ živé

Autor: Rastislav Blaško | 19.5.2013 o 20:27 | (upravené 19.5.2013 o 23:18) Karma článku: 7,00 | Prečítané:  387x

Benešove dekréty, alebo presnejšie povedané, vydané dekréty mocnosťami uznaným prezidentom Eduardom Benešom počas 2. svetovej vojny a v prvých mesiacoch po nej. Celkovo ich bolo 143 a dodatočne boli schválené 5. marca 1946, ratihabované (spätne ratifikované), Dočasným Národným zhromaždením ústavným zákonom č. 57/1946 Zb. Znamená to, že dekréty schválil zákonodarný orgán, a len zákonodarný orgán ich môže zrušiť. Lenže, tieto zákony boli potvrdené mocnosťami na Postupimskej konferencii, takže Benešove dekréty patria do povojnovej sústavy.

 

 

Pred desiatimi rokmi existovala os Stoiber-Haider-Orbán, ktorá verejne požadovala zrušenie Benešovych dekrétov. Stoiber bol bavorský premiér, Haider bol známy pro-fašistický korutánsky hajtman a Orbán je nám dobre známy. Z tejto osi bol Stoiber nahradený Berndom Posseltom, bavorským europoslancom, ktorý v roku 2009 povedal: „Dekréty sú nebezpečným rakovinovým nádorom v európskej jurisdikcii, ktoré musia byť odstránené“. Odstrániť by ich však mohli v dôsledku sukcesie ako nasledovníci Česko-Slovenska len dva parlamenty, a to český a slovenský.  Lenže, Benešove dekréty sú platné, ale sa neaplikujú.

Benešove dekréty zohrali špecifickú úlohu, pričom na počiatku nebol len Karlovarský program Sudetonemeckej strany v roku 1938. Možno to bolo štyri storočia predtým v roku 1620 v novembrovej bitke na Bielej hore pri Prahe, kde české stavy podľahli na začiatku tridsaťročnej vojny nemecky hovoriacim Habsburgom. Vrcholom bitky a potupy českých stavov bola poprava 27 odbojných pánov, rytierov a mešťanov, medzi nimi aj rektora Univerzity Karlovej Slováka Jána Jesseniusa, na Staromestskom námestí v júni 1621 (námestie dnes patrí medzi hlavné turistické miesta Prahy). Habsburgovci zabrali majetky zotročených českých stavov a obyvateľstva. Toto nebola krádež? Na dôvažok, po Habsburských nariadeniach opustilo Čechy takmer polovica obyvateľstva z celkového počtu 1,7 milióna.

Mimochodom, práve porážka českých stavov znamená mentálny rozchod medzi Čechmi a Slovákmi. Česi bez svojej českej šľachty sa začali orientovať na meštianstvo, remeslá, či obchod. Slováci zostali v područí prevažne maďarskej šľachty, pripútaní ku pôde. Tento rozdiel sa prejavuje geneticky doteraz v tom, že Slováci na rozdiel od Čechov si stavajú, či kupujú domy a byty viac do vlastníctva, zatiaľ čo Česi preferujú prenájmy. A jeden ešte väčší rozdiel: v Česku dedil pozemky vždy prvý narodený a ostatných vyplatil. Pozemky tak zostali vo veľkých plochách scelené. Na Slovensku sa pozemky dedičsky rozdeľovali, čo dodnes spôsobuje značné problémy pri sceľovaní pozemkov a investovania.

Bernd Posselt, čoby paneurópsky nástupca Ota Habsburského, či bavorského premiéra Stoibera,  bude chcieť byť o rok znovu zvolený za poslanca Európskeho parlamentu. Môžeme očakávať,  že ako erudovaný novinár a hlavný ideológ Sudetonemeckého landsmanšaftu znovu vo volebnej kampani otvorí otázku Benešových dekrétov. A celkom iste sa k nemu pridá Viki Orbán s kandidujúcimi maďarskými europoslancami za FIDESZ a JOBBIK. Boj na tomto poli teda znova zosilnie na pôde Európskeho parlamentu a má tendenciu byť jednou z tém v nudnej predvolebnej kampani do Europarlamentu o rok. Budeme sledovať, ako sa k tejto téme, ak bude otvorená, postavia kandidáti politických strán a či sa dokážu s touto témou vysporiadať.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?